Pravidla pre názvy programov
Každý NC program má svoj ľubovoľný vlastný názov (identifikátor), ktorý sa zadáva pri jeho zostavovaní, ak budú dodržané nasledujúce pravidlá:
- Dĺžka názvu by nemala prekročiť 24 znakov.
- Povolenými znaky sú: písmená, číslice, znak podčiarknutia
Bloky a komponenty bloku
Bloky - NC program sa skladá z postupnosti NC blokov. Každý blok obsahuje dáta pre uskutočnenie jedného kroku pracovného postupu pri opracovávaní obrobku.
Komponenty bloku - Príkazy podľa normy DIN 66025.
- Prvky vyššieho jazyka NC systému.
Platnosť príkazov - Príkazy môžu mať modálnu alebo blokovú platnosť.
Modálna - Príkazy s modálnou platnosťou zostávajú zachované s naprogramovanou hodnotou vo všetkých nasledujúcich blokoch, dokiaľ:
- nie je rovnakým príkazom naprogramovaná rovnaká hodnota,
- je naprogramovaný príkaz, ktorý pôsobenie až doteraz platného príkazu ruší.
Bloková - Príkazy s blokovou platnosťou platia len v bloku, v ktorom sú naprogramované.
Koniec programu
Posledný blok v postupnosti opracovania obsahuje slovo pre koniec programu: M17 pre podprogram, M30 pre hlavný program.
Zápis hlavičky a formálnych častí programu
Obsah súboru NC programu je možné rozdeliť na dva druhy - funkčnú časť a formálnu časť. Funkčná časť programu je rozpoznávaná v riadiacom systéme stroja a vyvoláva akcie. Formálna časť programu nevyvoláva v riadiacom systéme žiadne akcie, ale slúži len ako zdroj informácií pre operátora alebo programátora. Formálna časť programu môže byť zapísaná dvomi spôsobmi:
1. Zápis za koncom programu/podprogramu - akýkoľvek text zapísaný v riadkoch nasledujúcich po príkazoch: M17, M2, M30.
2. Zápis za znakom komentára - Text zapísaný medzi znakom začiatku komentára ";" a znakom ukončenia riadku "LF". Znakom komentára môže riadok začínať, ale komentár môže začínať za funkčnou časťou riadka. Komentáre sa často využívajú aj pre členenie NC programu do sekcií podľa operácií technologického postupu.
Pri programovaní podprogramu (.SPF) máme na výber 2 spôsoby programovania:
1 - Ručné programovanie - zložitejší spôsob, je vyžadovaná úplná znalosť jednotlivých príkazov
2 - Kontúrové programovanie - jednoduchší spôsob, zadávame iba rozmery sústruženého tvaru, systém si sám zapíše celý podprogram na základe vytvorenej kontúry.
Koniec podprogramu JE NUTNÉ oznámiť systému príkazom M17 na konci programu samostatne v jednej vete (Iba pri ručnom programovaní. Kontúrové programovanie automaticky vygeneruje koniec podprogramu).
Pri programovaní hlavného NC programu (.MPF) píšeme ručne jednotlivé bloky s využitím cyklov.
Koniec hlavného programu JE NUTNÉ oznámiť príkazom M30 na konci programu samostatne v jednej vete.
Štruktúra programového bloku
Programový blok nevyžaduje pevnú dĺžku bloku. Stačí zadať iba niektoré nevyhnutné príkazy. Celková skladba NC programu nie je zložitá. Príklad programového bloku:
T5 D1 M6 - výmena nástroja so zadaním korekcie nástroja.
S200 F0.1 M3 - zapnutie vretena s frekvenciou otáčania 200ot.min-1 a posuvom nástroja 0.1 mm/min.
G54 TRANS Z71 - Posun nulového bodu so zadaním v presnej súradnici
Takýmto spôsobom zapisujeme jednotlivé bloky a zadávame riadiacemu systému technologické parametre prípadne pohyby nástroja v pracovnom priestore stroja. Po napísaní NC programu je vhodné si bloky očíslovať funkciou "Přečíslovat" so zadaním hodnoty prvého bloku a veľkosti prírastku (N10, N20, N30...)
Postupnosť príkazov
Aby štruktúra bloku zostala čo možno najprehľadnejšia, mali by byť príkazy v bloku usporiadané v nasledujúcej postupnosti:
N… G… X… Z… F… S… T… D… M… H…
| Adresa | Význam |
| N | Adresa čísla bloku |
| G | Podmienka dráhy |
| X, Z | Informácie o dráhe |
| F | Posuv |
| S | Frekvencia otáčania vretena |
| T | Nástroj |
| D | Číslo korekčných parametrov nástroja |
| M | Doplnková funkcia |
| H | Pomocná funkcia |