Najlepším spôsobom, ako pochopiť, ako stroj funguje, je zoznámiť sa s jeho anatómiou. Z tohto presného dôvodu je najskôr vysvetlené, aké komponenty tvoria DLP 3D tlačiareň, a až potom popísané, ako funguje proces tlače. Hlavnými komponentmi DLP 3D tlačiarne sú: plátno digitálneho svetelného projektora, DMD, nádrž (živicová nádrž), konštrukčná doska a výťah na konštrukčnú dosku.

• Digitálny svetelný projektor je svetelný zdroj 3D tlačiarne DLP. DMD (Digital Micromirror Device) je zložka, ktorá je vyrobená z tisícov micromirrors, ktoré sú používané pre pohyb svetelného lúča premietaného na digitálnom svetelnom projektore.
• Nádoba je v podstate nádrž na živicu. Vaňa však musí mať priehľadné dno, aby svetlo premietané digitálnym projektorom dopadlo na živicu a vytvrdilo ju.
• Konštrukčná platforma je jednoducho povrch, na ktorý sa tlačené objekty prilepia počas tlače. Os Z je tiež samo-vysvetľujúca zložka, ktorá sa používa pre pomalé zdvíhanie zostavenej platformy počas procesu tlače.

3D modely a krájanie

Prirodzene, všetko začína 3D modelom. Na zaistenie toho, aby boli 3D modely dobre pripravené na 3D tlač, používa sa takzvaný „softvér na krájanie“, ktorý poskytuje buď tretia strana (k dispozícii sú verzie s otvoreným zdrojom), alebo výrobca tlačiarne. Hlavným účelom softvéru na krájanie je dať používateľovi možnosť nastaviť všetky parametre tlačovej úlohy a pripraviť súbor, ktorý tlačiarni poradí, čo má tlačiť. Používatelia napríklad definujú rýchlosť tlače, výšku vrstvy a umiestnenie podporného materiálu v krájači. Potom krájač doslova rozreže 3D model na stovky vrstiev. Po dokončení krájania zostane hromada obrázkov PNG, ktorá sa listuje ako obrázková kniha, jednu vrstvu po druhej, kým sa nedosiahne posledná vrstva modelu, predvolená hrúbka vrstvy je 100 um. Ak je časť vysoká 100 mm, má číslo 100 mm / 100 um = png, každý obrázok sa zobrazí na UV projektore, ktorý vytvrdzuje UV fotopolymér po 100 μm. Toto sa líši od techniky ako FDM: S technikami 3D tlače, ktoré používajú stroje s viacerými motormi na gantrys, ako napríklad FDM tlač, je potrebný iný druh súboru vo formáte nazvanom g-kode. G-kód si predstavte ako jazyk pre niektoré techniky 3D tlače, ale napríklad aj pre CNC obrábanie. Súbor g-kode obsahuje všetky dôležité parametre tlače, ako aj umiestnenia jednotlivých vrstiev.

3D tlač súboru
Rovnako, ako v prípade iných 3D tlačiarní, prvým krokom procesu tlače je načítanie 3D modelu do tlačiarne. Keď je to hotové, živicu je potrebné naliať do kade. Potom nasleduje konštrukčná plošina spustená do nádrže na živicu a do živice. Konštrukčná plošina klesá do živice do tej miery, že medzi dnom nádoby a konštrukčnou doskou zostáva len malý priestor. Je zaujímavé, že malý kúsok priestoru, ktorý zostáva medzi dnom nádoby a konštrukčnou doskou, je určený výškou vrstvy budúcej časti. Ak je požadovaná výška vrstvy pre diel 50 mikrónov, potom je priestor medzi nimi nastavený na 50 mikrónov. Keď je to všetko pripravené a hotové, digitálny svetelný projektor začne svoju prácu. Bliká obraz jednotlivých vrstiev. Premietané svetlo vytvárajúce obraz vrstvy je potom vedené na priehľadné dno vane vo vzore vrstvy pomocou DMD.
Keď sa obraz vrstvy dostane na dno nádoby, živica sa vytvrdí na pevnú látku, ktorá vytvorí prvú vrstvu. Za účelom vytvorenia priestoru v nádobe pre ďalšiu vrstvu, ktorá sa má vytvrdiť, sa platforma pre zostavenie presunie o jednu vrstvu vyššie. Plošina sa zvyčajne musí posunúť o viac ako 1 hrúbku vrstvy, aby mohla živica tiecť pod konštrukčnú hlavu. To platí najmä pre živice s vyššou viskozitou.

Dodatočné spracovanie 3D tlačených častí

Po vytlačení ešte nie sú diely úplne pripravené na použitie. Súčasti vyrobené z fotopolymérnej živice vyžadujú po dotlačení ošetrenie UV svetlom, súčasti vystavené ultrafialovému žiareniu určitý čas, zvyčajne predpísané výrobcom živice. Vystavenie častí UV žiareniu zaručuje, že sú diely správne vytvrdené a pripravené na použitie.

Výhody a nevýhody DLP

• Rýchlosť
• Presnosť
• Pevnosť

Materiály pre DLP

DLP 3D tlačiarne používajú tekuté fotopolyméry vo forme živice. Existujú rôzne živice a takisto aj cenové rozpätia. Vždy však existuje stará dobrá všeobecná aproximácia. Štandardná živica, ktorá je tiež najlacnejšou živicou, stojí zvyčajne od 45 do 55 dolárov za liter. Ceny stúpajú výrazne, keď vstúpime na územie živíc používaných na priemyselné účely. Tieto živice, ktoré sú zlievateľné a veľmi podrobné, môžu stáť niekoľko stoviek dolárov za liter. Podľa cien, živica je oveľa drahšia ako vlákno použité na 3D tlač FDM. Manipulácia so živicami je tiež zložitejšia, ale tiež je obmedzená ich trvanlivosť. Živice majú väčšinu času trvanlivosť asi 1 rok.

Použitie DLP technológie v reálnom živote

• Zubný priemysel 
• Lekársky a zdravotnícky priemysel 
• Klenotnícky priemysel